Poistenie spoločných priestorov: Otázky a odpovede z praxe
Aké finančné dôsledky nesie vlastník či správca budovy, ak v bytovom dome praskne zvislý rozvod vody, zlyhá výťah alebo blesk poškodí technologické jadro kotolne? Poistenie spoločných priestorov predstavuje kľúčový nástroj na ochranu majetku všetkých spoluvlastníkov, no v praxi býva zdrojom mnohých nejasností. Často sa zamieňa s individuálnymi poistkami domácností a pri vzniku škody sa až dodatočne zisťuje, ktoré stavebné prvky vlastne zmluva kryje a z akých zdrojov sa krytie financuje.
Pre správcovské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov aj podnikateľské subjekty vlastniace polyfunkčné objekty či firemné priestory v bytových domoch je precízne nastavenie poistnej ochrany nevyhnutnosťou. Správna poistná zmluva chráni nielen pred nečakanými výdavkami z fondu prevádzky, ale aj pred osobnou zodpovednosťou za škody spôsobené tretím stranám. Aby celý systém fungoval bez komplikácií, je dôležité poznať legislatívny rámec, rozsah krytia aj povinnosti pri údržbe technických zariadení.
Spoločné časti a zariadenia domu podľa zákona
Základným kameňom pre vymedzenie poistného záujmu je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa § 2 ods. 4 tohto zákona sú spoločnými časťami domu časti nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Patria sem predovšetkým základy domu, strecha, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, chodby, vodorovné a zvislé nosné konštrukcie, izolačné konštrukcie, spoločné terasy, podkrovia a povaly. Ak dôjde k ich poškodeniu, zásah musí pokrývať poistná zmluva bytového domu.
Popri spoločných častiach definuje § 2 ods. 5 zákona spoločné zariadenia domu. Ide o technologické a úžitkové celky určené na spoločné užívanie, medzi ktoré patria výťahy, kotolne, výmenníkové stanice, kočikárne, práčovne, sušiarne, komíny, bleskozvody, spoločné televízne antény a prípojky inžinierskych sietí na vodu, teplo, plyn a elektrinu. Keď sa dojednáva poistenie spoločných priestorov, zmluva musí zahŕňať obe tieto kategórie, aby nevznikali biele miesta v krytí.
Rozhranie medzi spoločným majetkom a individuálnym vlastníctvom
V praxi najviac sporov vyvoláva presná hranica, kde končí spoločné zariadenie a začína vnútorné vybavenie bytu či nebytového priestoru. Typickým príkladom sú stúpacie rozvody vody a kanalizácie. Zvislá stúpačka je spoločným zariadením domu až po prvý uzatvárací ventil alebo odbočku pre konkrétny byt. Samotný ventil, vodomer a ležatý rozvod vo vnútri bytu už spadajú pod individuálne vlastníctvo.
Pokiaľ dôjde k prasknutiu potrubia pred týmto ventilom, škodu na stavebných súčastiach hradí poistka domu. Ak však zlyhá hadička k batérii alebo praskne ventil za vodomerom, primárnym zdrojom odškodnenia je komplexné poistenie nehnuteľnosti a domácnosti príslušného vlastníka bytu. Rovnaké pravidlo platí pri vykurovaní: zvislé potrubie patrí domu, no radiátor s termostatickým ventilom býva často posudzovaný ako súčasť bytu, pokiaľ zmluva o výkone správy neurčuje inak.
Spoločné priestory a poistné limity
Priestory ako kočikárne, bicykliarne, sušiarne či bývalé práčovne sú často terčom krádeží. Poisťovne však striktne rozlišujú medzi poškodením samotnej miestnosti a odcudzením vecí, ktoré si v nej obyvatelia odložili. Zatiaľ čo oprava vylomených dverí alebo rozbitého okna patrí pod poistku bytového domu, ukradnutý bicykel obyvateľa domu sa z tejto zmluvy spravidla nehradí, pokiaľ nie je dojednané špeciálne pripoistenie vecí v spoločných priestoroch s jasne definovaným sublimitom.
Obyvatelia preto musia vedieť, že ich súkromné hnuteľné veci odložené mimo bytu musí kryť primárne ich vlastná poistka, pričom dôležitú rolu zohráva výpočet spoluúčasti pri poistnej udalosti, ktorý môže pri menších škodách odškodnenie znížiť. Ak v dome fungujú aj komerčné prevádzky, je nevyhnutné, aby vlastník prevádzky overil, ako má nastavené poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, keďže prevádzkové riziká sa líšia od bežného bývania.
Rozpočítanie nákladov na poistenie spoločných priestorov
Financovanie poistenia bytového domu sa neriadi rovnostárskym princípom, ale veľkosťou majetkového podielu na dome. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. sú vlastníci povinní mesačne prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Poistné za poistenie spoločných priestorov sa spravidla hradí priamo z tohto fondu alebo sa zahŕňa do mesačného predpisu platieb za správu budovy.
Spoluvlastnícky podiel je daný pomerom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k celkovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Špecifickú úpravu predstavujú vonkajšie plochy, ako sú balkóny, lodžie či terasy, ktoré sa pre účely tvorby fondu opráv zarátavajú do podlahovej plochy vo výške 25 % svojej plochy. Väčší byt s veľkou terasou tak prispieva na poistenie domu vyššou sumou ako menšia garsónka bez balkóna.
Bytové jednotky a nebytové priestory
V polyfunkčných bytových domoch sa často nachádzajú nebytové priestory slúžiace ako kancelárie, predajne, lekárne alebo gastro prevádzky. Tieto priestory nesú iný rizikový profil ako štandardné byty. Ak prevádzka zahŕňa napríklad reštauráciu s otvoreným ohňom alebo sklad horľavých materiálov, poisťovňa môže na celú budovu uplatniť prirážku k poistnému. Vlastníci bytov by preto mali pri uzatváraní zmluvy trvať na tom, aby bola riziková prirážka zohľadnená v pomere platieb pre daný nebytový priestor.
Podobná situácia nastáva pri parkovaní v suteréne. Pokiaľ sú garážové státia riešené ako samostatné nebytové priestory alebo podiely na hromadnej garáži, ich poistná ochrana býva začlenená do zmluvy domu, pričom špecifiká rozoberá samostatná poistka na garáž. Z hľadiska nákladov je dôležité zvážiť, či zmluvu uzavrieť s vyššou alebo nižšou spoluúčasťou.
| Výhody dojednania poistenia z fondu opráv | Nevýhody dojednania poistenia z fondu opráv |
|---|---|
| Jednotná ochrana celej nosnej konštrukcie a strechy bez rizika výpadku platieb jednotlivcov | Vyššie poistné pre veľkometrážne byty napriek rovnakému využívaniu výťahu či schodiska |
| Splnenie záväzných podmienok bánk pri čerpaní úveru na rekonštrukciu a zateplenie domu | Riziko plošného zdraženia pre všetkých pri rizikovej činnosti v jednom nebytovom priestore |
| Krytie zodpovednosti za škody voči tretím osobám pre všetkých spoluvlastníkov naraz | Zložitejšie presadzovanie zmien v poistnej zmluve, keďže vyžaduje hlasovanie vlastníkov |
| Automatické zahrnutie spoločných rozvodov a technologických častí (výťahy, kotolňa) | Možný nesúlad medzi základným krytím domu a špecifickými nárokmi náročnejších majiteľov |
Daň z poistenia a jej vplyv na celkovú cenu poistky
Cena poistnej ochrany bytových domov nie je tvorená len čistým poistným vypočítaným na základe poistnej sumy a rizík, ale podlieha aj fiškálnym odvodom. Podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia sa na všetky odvetvia neživotného poistenia uplatňuje sadzba dane 8 % zo zaplateného poistného. Táto daň je priamou súčasťou fakturovanej ceny, ktorú poisťovňa predpisuje správcovi alebo spoločenstvu vlastníkov.
Daň z poistenia znáša poistník, teda spoločenstvo alebo vlastníci bytov, hoci jej platiteľom voči daňovému úradu je samotná poisťovňa. Pre rozpočet fondu opráv to znamená, že z každých 1 000 eur ročného poistného odchádza 80 eur priamo štátu vo forme dane. Správca budovy musí túto položku zahrnúť do finančného plánu údržby a prevádzky na príslušný kalendárny rok.
Optimalizácia nákladov a poistná suma
Pri snahách o zníženie nákladov sa niektoré spoločenstvá dopúšťajú zásadnej chyby: v snahe ušetriť na poistnom a pridruženej dani zámerne podhodnotia poistnú sumu bytového domu. Ak sa hodnota domu stanoví napríklad na 2 milióny eur, hoci jeho reálna reprodukčná hodnota po zateplení a obnove dosahuje 3 milióny eur, dochádza k podpoisteniu. Poisťovne spravidla uplatňujú toleranciu podpoistenia len v rozsahu 15 až 20 % odchýlky.
Ak rozdiel presiahne túto hranicu, poisťovňa má právo krátiť poistné plnenie v rovnakom pomere, v akom je poistná suma k skutočnej hodnote majetku. Ak by pri takejto zmluve vznikla škoda na streche vo výške 30 000 eur, poisťovňa by vyplatila iba 20 000 eur. Ušetrených niekoľko desiatok eur na poistnom a dani z poistenia sa tak pri poistnej udalosti môže premeniť na tisícové straty, ktoré budú musieť vlastníci doplatiť z vlastného vrecka.
Krytie zelenej infraštruktúry a nabíjacích staníc v dome
Modernizácia bytových domov prináša nové technológie, ktoré menia štandardný profil rizika. Inštalácia fotovoltických panelov na streche, solárnych termických kolektorov na ohrev teplej vody či budovanie nabíjacích staníc (wallboxov) pre elektromobily v podzemných garážach si vyžaduje úpravu poistnej zmluvy. Tieto zariadenia nepatria automaticky do základného balíka krytia starších zmlúv a bez ich výslovného pripoistenia hrozí, že pri škode zostane dom bez plnenia.
Spoločná fotovoltika inštalovaná na streche bytového domu sa stáva súčasťou spoločných zariadení budovy. Je vystavená priamemu úderu blesku, poškodeniu krupobitím, silnému vetru a riziku požiaru spôsobeného poruchou striedača. Poisťovňa vyžaduje, aby bola fotovoltická elektráreň riadne skolaudovaná, odborne zapojená a vybavená prepäťovými ochranami zodpovedajúcimi technickým normám. Podrobnejšie podmienky pre elektroniku rozoberá aj téma, ktorú pokrýva poškodenie nabíjacieho kábla a wallboxu.
Riziká spojené s elektromobilitou v hromadných garážach
Nabíjacie stanice v suterénnych priestoroch predstavujú zvýšené požiarne zaťaženie. Ak sa spoločenstvo rozhodne vybudovať centrálnu infraštruktúru pre nabíjanie elektromobilov, táto investícia musí byť zapísaná do poistnej zmluvy ako technologické príslušenstvo. V prípade požiaru batérie vozidla alebo skratu nabíjacej stanice môžu vzniknúť masívne škody nielen na elektroinštalácii, ale aj na statike stropných dosiek garáže.
Poistná zmluva by mala v takom prípade obsahovať dostatočný limit pre prípad požiaru, zadymenia a zásahu hasičov. Štandardná asistenčná služba pre bytové domy, ktorá ponúka limit zvyčajne na úrovni 300 až 500 eur na zásah pri úniku médií, pri rozsiahlej technickej havárii infraštruktúry nepostačuje. V zmluve je potrebné dojednať aj poistenie strojných rizík a lomu strojov pre technologické celky nabíjacieho manažmentu.
Riešenie vandalizmu a grafiti v bytovom dome
Vandalizmus na fasádach, posprejované vstupné brány, vytrhané poštové schránky či rozbité zrkadlá a panely vo výťahoch patria k najbežnejším škodám v mestských bytových domoch. V základných balíkoch poistenia nehnuteľnosti však riziko vandalizmu často absentuje, alebo je obmedzené len na prípady, kedy páchateľ prekonal fyzickú prekážku a vnikol do budovy neoprávnene.
Pre účinnú ochranu musí mať dom dojednané pripoistenie vandalizmu na vonkajších aj vnútorných častiach domu. Zatiaľ čo živelné poistenie kryje napríklad škody spôsobené víchricou, krupobitím a zosuvom pôdy, úmyselné poškodenie človekom vyžaduje osobitnú pozornosť pri nastavovaní zmluvných limitov.
Sublimity a spoluúčasť pri sprejerstve
Poistenie škôd spôsobených sprejermi (grafiti) podlieha v poistných zmluvách prísnym limitom. Poisťovne zvyčajne stanovujú sublimit na sprejerstvo vo výške do 10 % z celkovej poistnej sumy, prípadne pevne stanovenou sumou do výšky 1 000 až 2 000 eur na jednu poistnú udalosť za rok. Náklady na profesionálne odstránenie nápisov zateplenej fasády a nanesenie antigrafitového náteru pritom túto sumu často presiahnu.
Pri malých škodách, ako je poškriabané tlačidlo privolávača výťahu alebo rozbitá sklenená výplň vchodových dverí, vstupuje do hry dohodnutá spoluúčasť. Minimálna spoluúčasť pri zmluvách bytových domov začína na úrovni 33 eur, no pri starších zmluvách býva nastavená na 66, 100 alebo až 166 eur. Ak oprava rozbitého skla stojí 80 eur a spoluúčasť je 100 eur, nahlasovanie škody poisťovni nemá zmysel a náklad sa hradí priamo z prostriedkov domu.
| Typ škody v spoločných priestoroch | Štandardné poistné krytie | Bežný limit a spoluúčasť | Povinný doklad k likvidácii |
|---|---|---|---|
| Grafiti na zateplenej fasáde | Pripoistenie vandalizmu / sprejerstva | Sublimit do 1 000 eur ročne, spoluúčasť od 33 eur | Policajná správa o vyšetrení priestupku |
| Poškodenie motora výťahu prepätím | Krytie skratu a prepätia na elektromotoroch | Sublimit 133 eur na kus, max. 500 až 830 eur ročne | Odborný posudok servisnej firmy výťahov |
| Vyhorenie spoločnej elektroinštalácie | Základné živelné poistenie (požiar) | Plná poistná suma, spoluúčasť podľa zmluvy | Správa hasičov a platná revízna správa |
| Vytopenie chodby prasknutou stúpačkou | Vodovodné škody na stavbe | Plná poistná suma bez sublimitov | Zápis správcu a fotodokumentácia havárie |
Dopad chýbajúcich revízií na poistné plnenie
Jednou z najzávažnejších situácií pri likvidácii škôd je absencia platných odborných prehliadok a skúšok (revízií) technických zariadení. Zákonné normy ukladajú správcom budov striktné lehoty na vykonávanie revízií bleskozvodov, plynových zariadení, kotolní, tlakových nádob, výťahov a elektrických inštalácií v spoločných priestoroch. Podobne prísne pravidlá platia aj pre iné stavby, o čom svedčí poistenie drevostavby a požiadavky na komínové telesá.
Ak v bytovom dome vznikne požiar v dôsledku skratu na elektroinštalácii a likvidátor zistí, že revízia elektrických rozvodov je tri roky prepadnutá, poisťovňa pristúpi ku kráteniu alebo úplnému odmietnutiu poistného plnenia. Poisťovňa však musí preukázať príčinnú súvislosť: ak je príčinou škody úder blesku a bleskozvod nemal platnú revíziu, dôkazné bremeno sa obracia proti vlastníkom a správcovi.
Zanedbaná údržba a zákonné limity plnenia
Všeobecné poistné podmienky jednoznačne vylučujú škody, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobo zanedbanej údržby. Typickým príkladom je postupne presakujúca strecha, kde správca roky ignoroval výzvy obyvateľov najvyššieho poschodia. Ak po daždi opadne omietka, poisťovňa odmietne plniť s odôvodnením, že nešlo o náhlu a nepredvídateľnú udalosť. Prehľad týchto obmedzení zhŕňa aj odborný článok zameraný na poistenie nehnuteľnosti a zatekanie.
Krátenie plnenia sa môže dotknúť aj zodpovednostnej zložky poistenia. Ak z fasády domu odpadne uvoľnený kus omietky a poškodí zaparkované motorové vozidlo, situáciu rieši škoda na aute od ľadu zo strechy a padajúcich častí domu. Pokiaľ však poškodený majiteľ vozidla preukáže, že dom bol v havarijnom stave a správca nekonal, poisťovňa síce škodu z poistenia zodpovednosti preplatí, no následne môže voči vlastníkom domu uplatniť regresný nárok kvôli hrubému porušeniu povinností.
Kľúčové oblasti technického stavu a legislatívne náležitosti zhrňuje nasledovný prehľad pre správcov a spoločenstvá:
- Pravidelné revízie bleskozvodov v predpísaných intervaloch podľa typu objektu a projektovej dokumentácie
- Odborné skúšky a prehliadky zvislých elektrických rozvodov a hlavných domových skríň v spoločných priestoroch
- Pravidelné kontroly plynových rozvodov a tlakových staníc až po plynomer v jednotlivých bytoch
- Polročné a ročné technické prehliadky osobných a nákladných výťahov autorizovanou servisnou organizáciou
- Zabezpečenie funkčnosti požiarnych hydrantov, hasiacich prístrojov a trvalá priechodnosť únikových ciest bez uskladneného nábytku
- Dokladovateľná údržba strešného plášťa a pravidelné čistenie strešných vpustov a odkvapových žľabov pred zimnou sezónou
Postup nahlásenia škody v spoločných priestoroch krok za krokom
Správne zvládnutie procesu nahlasovania poistnej udalosti priamo ovplyvňuje rýchlosť a úspešnosť vyplatenia poistného plnenia. Mnohé spoločenstvá robia chybu v tom, že s nahlásením čakajú týždne, kým sa zíde schôdza vlastníkov. Zákonná úprava podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka ukladá poistníkovi povinnosť oznámiť poistnú udalosť písomne a bez zbytočného odkladu.
Zatiaľ čo zákon neurčuje lehotu v presnom počte dní, zmluvné poistné podmienky jednotlivých poisťovní zvyčajne stanovujú lehotu 15 dní pri škodách na území Slovenska. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka sa právo na poistné plnenie premlčuje za tri roky, pričom lehota začína plynúť rok po vzniku udalosti. Zbytočný odklad však môže poškodiť dôkaznú situáciu a umožniť poisťovni krátenie plnenia, ak oneskorenie sťažilo vyšetrenie príčiny škody.
- Zabezpečenie miesta a zamedzenie zväčšovania škody: Prvým krokom je okamžité zastavenie úniku vody uzatvorením hlavného ventilu, vypnutie elektrického ističa alebo núdzové zaplachtovanie poškodenej časti strechy. Náklady na tieto prvotné záchranné práce sú súčasťou poistného plnenia.
- Vyhotovenie podrobnej fotodokumentácie: Pred začatím upratovania či odstraňovania trosiek je nutné detailne odfotografovať poškodené časti domu, zdroj havárie (napríklad prasknutú rúru) aj širší kontext okolia. Pri vandalizme je nutné bezodkladne privolať Políciu SR a vyžiadať si číslo spisu.
- Písomné nahlásenie správcovi budovy: Obyvateľ, ktorý škodu spozoroval, spíše s domovým dôverníkom alebo zástupcom vlastníkov zápis o škode. Správca alebo predseda spoločenstva disponuje číslom poistnej zmluvy a prístupom k nahlasovaciemu portálu.
- Registrácia udalosti v poisťovni: Správca ohlási škodu online alebo telefonicky na asistenčnú linku poisťovne. Zadá presný popis deja, predpokladaný rozsah poškodenia, kontaktné údaje na sprístupnenie priestorov a číslo účtu fondu opráv na výplatu plnenia.
- Obhliadka likvidátorom a doloženie dokladov: Po registrácii vykoná technik poisťovne fyzickú obhliadku, prípadne požiada o elektronickú samoobhliadku. Poisťovni sa predkladajú faktúry za opravu, revízne správy a rozpočet prác vypracovaný odbornou firmou.
- Kontrola likvidačnej správy a vyplatenie plnenia: Po ukončení šetrenia zašle poisťovňa správu s výpočtom plnenia, v ktorej je zohľadnená spoluúčasť a prípadné odpočty za zhodnotenie materiálu. Prostriedky sa pripíšu na účet fondu opráv.
Hlasovanie vlastníkov o výbere a zmene poistnej zmluvy
Rozhodovanie o poistení domu nie je výlučnou právomocou správcu ani predsedu spoločenstva. Keďže poistné sa hradí z prostriedkov, ktoré tvoria majetok vlastníkov, výber poisťovne a podpis poistnej zmluvy podlieha schvaľovaciemu procesu. Podľa § 14b ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z. rozhodujú vlastníci o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Správca preto nemôže svojvoľne zmeniť poistnú zmluvu alebo uzavrieť novú poistku bez toho, aby mu vlastníci udelili súhlas na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní. Hlasovanie musí byť riadne oznámené v zákonnej lehote a k návrhu zmluvy musia byť predložené porovnateľné ponuky. Pre správu majetku je dôležité sledovať aj komplexné požiadavky, ktoré vyžaduje poistenie majetku a jeho výluky, aby zmluva neobsahovala skryté obmedzenia.
Zmena poisťovne a zákonné výpovedné lehoty
Ak sú vlastníci nespokojní s cenou alebo podmienkami aktuálneho poistenia, zmena dodávateľa si vyžaduje dodržanie prísnych termínov Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva sa spravidla uzatvára na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie s bežným poistným zaniká výpoveďou ku koncu poistného obdobia, pričom výpoveď musí byť poisťovni doručená najneskôr 6 týždňov pred jeho uplynutím.
Ak sa tento termín zmešká hoci len o jediný deň, zmluva automaticky pokračuje ďalší rok. Druhou možnosťou je výpoveď podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka do dvoch mesiacov od uzavretia novej zmluvy s osemdennou výpovednou lehotou. Správca musí proces prípravy nových ponúk začať minimálne tri mesiace pred výročným dňom zmluvy. Samotný postup pri ukončovaní poistenia detailne mapujú náležitosti výpovede poistenia nehnuteľnosti.
Často kladené otázky k poisteniu spoločných priestorov
Správa bytových domov a riešenie poistných udalostí prináša množstvo sporných momentov medzi vlastníkmi, nájomcami a správcovskými spoločnosťami. V nasledujúcom prehľade nájdete odpovede na najčastejšie otázky, ktoré pri prevádzke domu vznikajú.
Musíme mať v bytovke zo zákona poistené spoločné priestory?
Slovenská legislatíva neukladá bytovým domom priamu zákonnú povinnosť uzatvoriť poistenie spoločných priestorov. V praxi je však poistenie nevyhnutnosťou. Vyžadujú ho všetky komerčné banky pri poskytnutí úveru na rekonštrukciu domu a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu býva tiež štandardnou súčasťou zmluvy o výkone správy, kde si vlastníci túto povinnosť uložia sami, pričom zamestnanci správcu často využívajú poistenie zodpovednosti zamestnanca online na ochranu pred škodami pri výkone profesie.
Kryje poistka bytového domu škody na súkromnom majetku v pivnici?
Poistka bytového domu kryje stavebné súčasti pivničných priestorov, ako sú obvodové múry, priečky, vstupné dvere či spoločné rozvody elektriny. Hnuteľné veci uskladnené v pivnici – napríklad náradie, lyže, pneumatiky či zaváraniny – však poistenie spoločných priestorov nekryje. Tieto veci musia byť poistené v rámci individuálneho poistenia domácnosti príslušného vlastníka, pričom poisťovne vyžadujú splnenie podmienok zabezpečenia, najmä plné dvere a bezpečnostný zámok.
Kto zodpovedá za škodu, ak na zaparkované auto spadne cencúľ alebo sneh zo strechy?
Za škodu zodpovedajú všetci spoluvlastníci bytového domu spoločne a nerozdielne na základe zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti. Ak má dom v zmluve dojednané poistenie zodpovednosti za škodu, odškodnenie majiteľovi auta vyplatí poisťovňa z tejto zložky. V prípade, že majiteľ auta disponuje havarijným poistením, škodu môže zlikvidovať jeho poisťovňa a následne využiť GAP poistenie od Colonnade na vykrytie finančného rozdielu, pričom si uplatní regres voči spoločenstvu vlastníkov.
Čo sa stane, ak sused vytopí ostatné byty kvôli vlastnej práčke?
Ak voda unikne zo súkromného spotrebiča alebo z prasknutej hadičky za uzatváracím ventilom bytu, poistka domu túto škodu nekryje. Zodpovednosť nesie konkrétny vlastník bytu, z ktorého voda vytiekla. Škoda na maľovkách a podlahách susedov sa v takom prípade hradí z poistenia zodpovednosti za škodu príslušného suseda. Ak vlastník poistku nemá, poškodení susedia uplatnia škodu zo svojho poistenia nehnuteľnosti a ich poisťovňa bude vyplatené sumy vymáhať priamo od vinníka. Pre rodiny žijúce v byte je preto dôležité poznať aj to, ako funguje duplicitné poistenie tej istej domácnosti.
Platí poistka na spoločné priestory, ak ich prenajmeme firme ako sklad?
Ak spoločenstvo prenajme spoločný priestor (napríklad bývalú kočikáreň či práčovňu) komerčnému subjektu na podnikateľské účely, mení sa charakter využitia budovy. Túto zmenu je správca povinný bezodkladne oznámiť poisťovni. Prevádzkovanie skladu môže zvýšiť požiarnu záťaž objektu, čo môže viesť k úprave poistného. Ak zmena nahlásená nebola a v prenajatom priestore vznikne požiar, poisťovňa má právo krátiť poistné plnenie z dôvodu neoznámenia zvýšenia poistného rizika.